Sananim - Drogová poradna 

Neviem to pochopit Prosim.

alexander

Studujem, studujem a snazim sa pochopit sam seba (v skrytej poznamke su kategorie v ktorych sa najviac spoznavam) (Jeden krat len jeden krat v zivote som bol agresivny a nozom som sa pokusil zautocit na moju tetu ktora kruto ponizovala moju matku pred mojimi ocami ale zastavil som to vlastnym rozhodnutim a presiel som krivdu, vrcholnu krivdu a nespravodlivost bez pomsty iba mojim vnutornym zialom nad nespravodlivostou a pocitom hanby nad svojim nizkym sebaovladanim, nikdy vo svojom zivote som nikoho neudrel a nikdy som nikoho nezbil a nikomu som neublizil a som na to dostatocne hrdy a patrilo to k mojmu sebaohodneteniu ako bod z kategorie v com si sam seba mozem vazit) Chcem to povedat aj mojmu psychiatrovy ale predpisal mi lieky az do oktobra a nestanovil datum navstevy a preto mam pocit ze ma nechce vydiet celu tu dobu a ja neviem kam z pocitmi. Moje navstevy u psychiatra su nepravidelne ale nie z mojej viny. Akoby nemal cas a zaujem na seriozne sedenia. Mozno by som mal zajst za psychologom namiesto psychiatra ale nemam na to peniaze. Terapie su drahe. Ja sa snazim. Sklamava ma co som sa docital o svojej diagnoze. Casto som sa podcenoval aj v tom pokracujem ale je krute citat si ze clovek z poruchou osobnosti je vlastne zly clovek. Nachadzam sa vo viacerych kategoriach a moje sebaohodnotenie a sebavedomie rapidne kleslo. Teraz si dokonca vycitam dalsie znamenie z poruch osobnosti. Potrebujem od vas pocut ze niesom tak zly? Ak ano aj to potvrdzuje ze vlastne som Zly vyzadujuc pozornost a ohodnotenie. Je mi zo mna zle. Piatok som sa opat porezal a ani neviem ako ku tomu doslo. Vystrasilo ma to viac ako predtym. Vsimol som si len namoknuty rukav a potom som zistil ze som porezany a nepamatal som si kedy som to vlastne spravil. Mal som trochu aj problem zastavit krvacanie lebo to bolo hlbsie ako mam vo zvyku sa rezat a nemal som odvahu z tym ist niekam za lekarmi aby si ma nezobraly znovu do nemocnice na psychiatriu. Mne by to neprekazalo ale nechcem znova desit rodinu. Napokon som to zvladol z domacou lekarnickou. Verim a mam presvedcenie ze ma mama miluje a ze ma brat potrebuje ako rodinu a u druheho brata knaza sa moj nazor casto meni z miluje ma na nic pre neho neznamenam. Ale aj napriek tomu citim ze ak sa nedokazem pri vsetkej snahe najst a pochopit ako mi mozu rozumiet mama a bratia? Ta skupina ludi co su pre mna neocenitelny a patria do kategorie ty dobry (tiez jeden prejav jednej poruchy osobnosti) Pri mojom lekarovy psychiatrovy som pokracoval v snahe o porozumenie z vonku. Chcel som aby aspon ten studovany a mudry clovek pochopil kto som a pomohol mi porozumiet tomu co citim a co mi casto vnutorne ublizuje. Co mam robit, ja sa navyse ani neviem takto dobre vyjadrit ked som zoci voci mojmu lekarovy. Citim ze by som nemal sa tolko odhalovat a zaroven citim aj opacne a je to dalsi z radu mojich vnutornych bojov. Dni plynu a ja som zmeteny a citim sa nestastne, vecer za vecerom tazko zaspavam z pocitom akoby som umieral a muci ma to a unavuje. Casto radsej ani nejdem spat a hodiny pozorujem svetlo mesta. Prestavam verit ze sa nieco zmeni k lepsiemu. Ani si to nezasluzim.

Zpět