Sananim - Drogová poradna 

esto gaza

alexander

Dedo alkoholik a uz neschopny pohybu. Odmietol akukolvek starostlivot os statu a chcel aby sa o neho starala rodina. Otec vecne mimo stat na kamionoch. Od mojho tretieho pokusu o samovrazdu sa uz moja mama na deda ani nepozrie a uz vobec sa nestara. Ja tiez nie. Dedo uz na nas aj prestal volat mozno ho otec pokarhal aby nam dal pokoj. Ticho si uvedomujem toho zomierajuceho cloveka a akokolvek za posledne roky svojho zivota stratil vsetky moje simpatie povazujem ho za stareho cloveka zasluhujuceho pomoc. Vycitky svedomia, akoby som ochladol voci nim. Postaral by som sa o toho cloveka ale zijem v tom istom dome aj z matkou a tej cely svoj zivot moj dedo ublizoval. Je to suboj idei a pocitujem v tomto ohlade zmiesane pocity. Avsak stale a mozno navzdy budem deda pre matku ignorovat. Po jeho smrti uz zostanu iba tie vycitky. Na druhu stranu moja mama mozno zomrie skor ako on. On je sice nehybny ale iba od pasu k zemi. Inak je culy a na svoj vek velmi zdravy. Moja matka naopak je chora na srdce a na svojom dochodku stale tazko pracuje. Neviem pomoct matke a preco by som mal pomahat dedovy? Psychiater tvrdi ze v tom mam pravdu ale ja to citim zmetocne. Dalej moja teta co teraz raz za tri dni pride za svojim otcom (mojim dedom). Mojka zla teta a jej muz. Cele roky kradnu postu ci ju len otvaraju. Priamo predo mnou ci matkou zatvaraju branu a to aj na kluc nech si otvorime sami. Sikanovanie uz tak dobre mne zname zo skoly. Privlastnily si a oplotili celu spolocnu zahradu aj mojim otcom postavenu prijazdovu cestu kde striko parkuje svoje dve auta a ked prijde moj otec tak nema kde parkovat. Uz ani nespominam krivdu na mojej rodine ked sa do dvojdomu pristahovala moja teta vyhnala z jednej casti mojho deda a ten sa pristahoval do spolocnej domacnosti mojej rodiny ktoru potom cele roky aj z mojou tetou uspesne rozvracal a casto som vydel svoju matku plakat co mi od dectva nicilo dusu. Ako dieta som sa nebranil nijakej krivde a ako dospely som sa sebaobranu pri jednej z mnohych krivd bol dokonca tetou zazalovany a zatiahnuty na sud (tesne pred tretim pokusom) Teraz po viac ako celej dlzke mojho zivota sa ja a matka musime vystahovat z nasho domova do ktoreho sme investovaly celu zivotnu snahu a usilie. Otec ten mna, matku a rodinu nikdy nebranil a casto so mnou doslova od dectva az do dospelosti manipuloval a mnoho krat ma zneuzil proti bratom ci matke co si teraz ked si to uvedomujem uz nikdy nebudem moct odpustit. Ked ma psychiater motivoval k uspesnosti pital sa ma co chcem dosiahnut aby mi dokazal ze sa pre to musim aktivizovat. Povedal som mu ze po nicom uz netuzim iba po smrti a zobral som mu jeho argumentacne prostriedky a odzbrojil som ho. Nevie ako mi pomoct. Akoby moja rodina nebola uz tak dost rozbyta. Bratia byvaju na opacnych koncoch mesta a su tazko casovo vytazeny a tak rodinna komunikacia zo zvyskom mojich milovanych pribuznych viazne. V momentoch ked sme spolu si zas paradoxne vycitam ze ich oberam o cas a dusa mapresviedca ze som pre nich povynostou. Moj zivot akoby sa teraz odohraval v zamestnan a som odtrhnuty od rodiny a vrhnuty do sfer tohto sveta. Uzavrel som sa a zrejme sa to ako som sa o poruchach osobnosti docital ani nezmeni (bud su ludia uzavrety bez vztahov alebo maju mnoho kratkych a neuspesnych vztahov). Svet vnimam ako nespravodlive a nemilosrdne miesto. A dokonca tento moj nazor je vraj len mojim dalsim omilom ako mi medicina tvrdi. Prestal som bojovat a od tety, deda, otca, ludi v zamestnani a vo svete si uz nechavam len bodat do tela a cela moja obrana uz spociva iba v tom ze som si uzamkol svoje city a stal som sa chladnym voci utokom ale zial aj voci ostatnym dobrim citom. Laska o ktorej vsetci tvrdia ze ma presvedci k voli zit. Mama uz skoro poziadala otca aby ma zobral do bordelu. Su tak vedla. Nezasluhujem lasku a sex bez lasky sa mi zda necisty a nezmyselny. Moje halucinacie pokracuju a po liekoch co beriem (zyprexa, citalec) sa mi zda ze moju radkinu a utesitelku Yordu vnimam len jasnejsie a cistejsie ako predtym. z celeho sveta je to len ona co mi hovory ze citim spravne akoby mi len ona rozumela. Uvedomujem si ze neexistuje a to vedomie je len dalsim sklamanim. Naco tie knihy o filozofii, naco tie knihy o dusevnych chorobach a liekoch? Stale sa tuzobne upieram len ku jedinemu cielu a to k bezbolestnej a dostojnej smrti podla pravidiel eutelie. Pri mojom cistom uvazovani a pokojnom studovani danej temi som sice stale blizsie ale stale vycitky aj nieco z pudov stoji ako prekazka v ceste za tymto cielom. Ta vec nebude trvat vecne ale je to pomaly proces. Medzi mojimi pokusmi o suicidum preslo aj osem mesiacov. Tiez akasi nadej je prekazkou. Stale mam tendenciu pozerat sa na buducnost pod pohladom utopie. Tempus fugit a ja som unaveny, citim nestastie, vnimam krivdu a rezignujem. Niesom schopny zmenit svoj zivot a premyslam ci osud predsalen neexistuje. Keby tak aspon v niecom mi bolo odlahcene. Navyse to moje tazive tajomstvo samo osebe odsudzujuce na zasluzenu smrt. Nikomu som sa nepriznal a ani neplanujem sa priznat. Uz tak mam pocit ze ma svet dost nenavydi..

Zpět