Sananim - Drogová poradna 

Už to nezvládam

Neviem kto som

Písal som sem raz ohľadom vášho názoru na môj život pri skúšaní rôznych drog, za to vám ďakujem a keďže sem niekedy kliknem a prečítam si čo koho trápi, tak som sa rozhodol sem napísať. Keď aj neodpoviete, nevadí, aspoň niekto si to prečíta a to mi stačí. Asi 30 dní mám jeden sen, každú noc to isté. Sedím v aute, ktoré stojí na poli, blízko málo používanej cesty. Sedím vnútri, mám mierne otvorené okno, fajčím cigaretu, ... na sedadle spolujazdca mám položenú fľašu alkoholu a vedľa pohár. Na palubnej doske mám položenú zbraň, nabitú a pripravenú. Na sedadlách vzadu je položený kufrík a v ňom list - papier, prázdny a pero. Čo chcem spraviť ? Chcem sa zastreliť. A v tom sne to aj spravím a vidím, že všetko je lepšie, ale v tom ako strieľam sa prebudím a mám strach, že už zase to tu je ... zasvietim lampu, idem si zapáliť na terasu, skontrolujem auto, zbraň atď. a keď je naozaj všetko v poriadku, dám si pohárok, potom druhý, ale to stačí, som unavený a idem spať, zaspávam dlho, ale zaspím. Keď sa ale prebudím, tak ako keby som nespal. Kto som ? Som človek, ktorý si môže dovoliť všetko, ktorý je obľúbený, ktorý má rád všetkých naokolo, ... som človek, ktorý ale šťastný nie je. Presne pred 60 dňami som sa naozaj zastreliť chcel, presne ako som to opísal v tom sne, ale nakoniec som to nespravil ... zazvonil mobil a na druhom konci najlepší kamarát, ... dnes žijem, ale stále šťastný nie som a ten sen mi jasne hovorí, čo mám spraviť, ja to ale spraviť nechcem, ale nevidím inú cestu. Som gay. Nevie to nikto, ale ja viem, že to vedia všetci, ale nikto sa so mnou na túto tému nechce ani len okrajovo rozprávať, ani ja sa nechcem sám od seba. Chcem byť ten, kto som, ale doma, v mojom meste a chcem sa prechádzať s priateľom po meste a viesť sa za ruku ... nedá sa to ... dalo by sa, ale ... mohol by som odísť do Kanady alebo Holandska, ale ... to predsa nie je riešenie, odísť, ... dnes veľa ľudí vidí, že nespím (únava), že nie som šťastný (smútok, časté zamyslenie, nepočúvanie druhých), ... nie som šťastný, nie som spokojný sám so sebou, že nemám odvahu spraviť rôzne veci, ... rodičia vedia, že som gay, nevadí im to. Ale - zase to moje ale. Pretvarujem sa na rôznych oslavách, že je všetko OK, pretvarujem sa v práci, keď sa ma zamestnanci pýtajú, či sa mám dobre, hovorím áno, zdvihol som platy, dal som odmeny, zaviedol som nové výhody, firme sa darí, ... aby som nemusel spať, tak hlavne pracujem, podporujem rôzne akcie v meste - šport, kultúra, sponzoring, ... každý vie, že nemám priateľku, že som nikdy žiadnu nemal, aj keď je nejaký ples, tak ide len "escort služba", ... Každý ma považuje za ideálneho, každý, len ja nie. Ja nie som spokojný sám so sebou a nechcem sa už ďalej trápiť (sú tu ešte ďalšie problémy), nechcem sklamať a opustiť priateľa, kamarátov, ale ja už nevládzem ... sen hovorí, skonči to, ja zatiaľ stále nechcem, ale už aj dnes som spravil niečo, čo ma zarazilo ... stál som pred trezorom, ... otvoril som ho, vytiahol som zbraň, ... dal som si ju na stôl, skontroloval, nabil, znovu možno aj 100x, medzitým som si nalial pohárik a zapálil cigáro originál Havana a potom niekto zazvonil, ja som to ignoroval a spoliehal som sa na to, že je zamknuté a kto zvoní, odíde ... zvonenie pokračovalo ešte asi 2x a potom prestalo, napil som sa a chytil som zbraň a spomenul som si na sen a zbraň som chcel namieriť na seba (neviem, či by som vystrelil, ale asi ano) a v tej chvíli vošiel do miestnosti kamarát (ten, ktorý vtedy mi zabránil 1. krát len zazvonením mobilu čokoľvek zlé spraviť) a pozeral sa na mňa a ja na neho ... on nepochopil, že čo som chcel spraviť, ... lebo v tej chvíli som nemieril na seba, nemal som pri sebe žiadny list a pero, ... proste som oddychoval ako on povedal, čistím zbraň ... a ja že áno. A on: že či ma niečo netrápi, ... ja som sa tváril, že nič a on sa ma opýtal, či nie som gay a ja som (neviem prečo) povedal, že v žiadnom prípade atď. Mohol som mu to povedať, povedať to niekomu, koho poznám celý život (naše mamky bývali v tom istom vchode a ja som starší o niekoľko mesiacov), ale nespravil som to ... Zajtra idem za priateľom, mám menej ako 30 rokov, on má presne toľko, čo ja, rozumieme si, ale ja už to nezvládam to stále utajovanie ... a musí to byť, pretože SR je SR. Tu nejde o nejaké registrované manželstvo, ale o toleranciu. A tá v SR neexistuje. Keby som bol niekde inde, tak som spokojný aj po psychickej stránke a bolo by všetko OK, ale takto už to nejde, 5 rokov utajovať priateľa, 15 rokov svoju orientáciu (predtým to nebolo isté), ... A dnes sa blíži noc, ... Viem, že ste drogová poradňa a ja dnes nemám problém s drogami (ani som nemal žiadny veľký problém), ale už nevládzem ďalej takto žiť. Ďakujem, že ste si to prečítali, viem, že asi nemáte, čo odpísať, ale aspoň je vidieť, že môj život naozaj nie je ľahký, aj keď si každý myslí, že je úplne ideálny. A potom človek číta v novinách a "nečakaných samovraždách známych ľudí a prečo ? Pretože neboli pochopení", ... Prajem Vám veľa úspechov. Možno si aj reálne ešte prečítam odpoveď.

Zpět